Mapa - Worms (mesto v Nemecku) (Worms)

Worms (kelt.: Borbetomagus, latinsky: Civitas Vangonium, jidiš: Vermayze) je mesto na juhozápade Nemecka v spolkovej krajine Porýnie-Falcko. Ide o jedno z najstarších nemeckých miest a jediné, ktoré je členom organizácie Most Ancient European Towns. Jeho meno má keltský pôvod: Borbetomagus znamená niečo ako „osada na vodnatom území“. To bolo časom prevedené do latinského názvu Vormatia, ktorý sa používa od 6. storočia. Rozloha mesta je asi 108,73 km² a žije tu okolo 82 212 obyvateľov.

Miesto pre založenie tohto mesta si vybrali už Kelti a to predovšetkým kvôli výnimočne teplej a suchej klíme. Rôzne sídla tu boli už v predhistorickej dobe, predovšetkým bronzovej, tzv. Adlerbergkultur (Ernst Probst, 1996). V 5. storočí sa tu usadil germánsky kmeň Burgundov a v 7. storočí sa Worms stal sídlom biskupov, ich význam vzrástol v karolínskom období, keď získali významný vplyv na kráľovskom dvore. Karol Veľký si totiž Worms zvolil za svoje letné sídlo a vybudoval tu falc.

V rokoch 829-926 bol Worms snemovným mestom Východofranskej ríše a neskôr jedným zo snemovných miest Rímskej ríše. Krypta wormského dómu bola rodovým pohrebišťom cisárov sálskej dynastie a niektorých príslušníkov dynastie Štaufovcov. Roku 1049 tu bol za pápeža zvolený Lev IX.., pravdepodobne najvýznamnejší nemecký pápež stredoveku. Roku 1096 sa mestom prehnalo križiacke vojsko, smerujúce do Svätej zeme, a usporiadalo pogrom na miestnu veľkú židovskú komunitu, ktorej kamenná synagóga a rituálny kúpeľ mikve boli vybudované už v 11. storočí. V roku 1122 tu bol uzavretý wormský konkordát. Koncom 12. storočia udelil rímsky cisár Fridrich I. Wormsu početné mestské práva, čím sa stal ríšskym mestom. Od tej doby až do 16. storočia prebiehal mocenský zápas medzi mešťanstvom a biskupom. Worms sa stal významným mestom nemeckej reformácie, Martin Luther tu na sneme obhajoval svojich 95 téz reformácie pred cisárom Karlom V. a kniežatami. Worms sa zmenil na evanjelické mesto. Roku 1698 bolo mesto vyplienili francúzske vojská Ľudovíta XIV., potom už nedosiahlo význam, aký mávalo v stredoveku. V rokoch 1792-1814 mesto anektovalo Francúzsko a roku 1816 bolo pričlenené do Hesensko-Darmstadtska. V priebehu dvoch spojeneckých náletov 21. februára a 18. marca 1945 bolo 85 % stavieb mesta zrovnaných so zemou. Náletu padla za obeť podstatná časť slávneho dómu, ktorý bol znovu postavený počas 50. a 60. rokov 20. storočia. Vnútorné zariadenie bolo počas vojny sčasti uchránené, sčasti zrekonštruované. V 90. rokoch 20. storočia bola zrekonštruovaná aj židovská štvrť so synagógou a cintorín.